Vyhlásiť iba o jednom drahom kameni, že je tým najkrajším a najhodnotnejším, by bola prinajmenšom urážka všetkých ostatných, ktoré svojou majestátnosťou a vlastnosťami vôbec nezaostávajú. V dnešnej dobe evidujeme podľa gemologických odborníkov štyri druhy najcennejších drahokamov. Aké druhy to sú? A čo s ostatnými kameňmi?
To si vysvetlíme v nasledujúcom článku, ktorý nám bližšie objasní triedenie vzácnych kameňov a obohatí naše poznatky o krátke vysvetlenia a ukážky.
Klasické rozdelenie na drahokamy a polodrahokamy poznáme, respektíve datujeme ešte z obdobia Starovekého Grécka. Medzi drahokamy patria: diamant, rubín, smaragd a zafír.
Na drahokamoch sa najviac cení ich lesk, farba, odolnosť a vysoký pomer hodnoty k objemu, pretože ich ťažba je zložitá a väčšinou sa ťažia v odľahlých regiónoch rozvojových krajín.
Polodrahokamov poznáme väčšie množstvo a treba pripomenúť, že sa nejedná o druhoradé cenné kamene, nakoľko vždy záleží od samotných parametrov a vlastností dvoch porovnávaných kameňov. Do kategórie polodrahokamy radíme napríklad ametyst, topás, peridot, citrín, akvamarín, granát, morganit, tanzanit, či populárny zirkón.
Poďme si nami spomenuté drahé kamene priblížiť o čosi bližšie a dozvedieť sa zaujímavé informácie.
Drahokamy
Diamant
Kto by toto slovo nepoznal, všakže? Ide o vôbec najznámejší drahokam na svete. Vo svojej prirodzenej forme sa mu žiadny iný drahokam nevyrovná. Prírodné diamanty majú vek od 1 do 3,5 miliardy rokov a veľká väčšina z nich sa tvorila v hĺbkach do 250 kilometrov v zemskom plášti, ale podľa dostupných informácií boli nájdené aj z hĺbky 800 kilometrov.
Diamant je jediný drahokam vyrobený z jedného prvku a tým je uhlík. Môžeme taktiež spomenúť, že “mladšie” ložiská diamantov v ponímaní nie miliárd, ale pár desiatok miliónov rokov dozadu, boli vynesené na povrch pri sopečných eróziách a uložené vo vyvretých horninách, ktoré sa nazývali kimberlity a lamproity. Najznámejšie využitie diamantov v súčasnej dobe môžeme pozorovať v klenotníctve.
Diamanty by mali spĺňať určité kritéria, ktoré určila Americká gemologická inštitúcia v roku 1940 jej zakladateľom Robertom Shipleym, a tými kritériami sú takzvané 4C – color (farba), clarity (čistota), cut (výbrus), carat (váha).
Čo očakávať od 4C?
- Color – Farba
Tabuľka farebnosti začína písmenom D, ktoré označuje najcennejší stupeň bezfarebnosti. Pokiaľ kupujete diamant osadený v šperku, zaujímať vás bude kameň ohodnotený písmenami G a H. Sú takmer bezfarebné. Bežne však žiadny rozdiel voľným okom nespozorujete. Sú to veľmi cenné diamanty, ktoré osádzame aj do našich šperkov. V kategórii K až M nájdete kamene so žltým zafarbením, ktoré vynikne najmä po osadení do bieleho zlata, prípadne platiny. Kamene hodnotené písmenom M majú jasný citrónový odtieň. Diamanty označené písmenami N-R majú viditeľný odtieň žltej farby, ktorý možno pozorovať voľným okom.
- Clarity – Čistota
Pod pojmom čistota diamantu rozumieme pomer jeho vnútorných chýb, tzv. "inklúzií", akými môžu byť napríklad drobné praskliny, cudzí materiál a podobne. Veľkosť, farba, počet a v neposlednom rade viditeľnosť týchto chýb, vplývajú na čistotu diamantu a zároveň teda aj na jeho výslednú cenu. Čisté diamanty sú veľmi zriedkavé, dá sa povedať, že žiadny z nich nie je úplne bezchybný. Hodnotenie diamantu z hľadiska čistoty musí prebehnúť ešte pred jeho osadením do šperku, nakoľko toto osadenie by mohlo niektoré nedostatky prekryť.
- Cut – Výbrus
Hodnotenie tohto parametra diamantu je najobtiažnejšia časť procesu, ale zároveň aj nesmierne dôležitá. Vplýva totiž na takú vlastnosť, akou je pohlcovanie a následné vyžarovanie svetla, teda na lesk a iskru. Je to tiež jediný faktor, ktorého kvalitu určuje človek svojimi zručnosťami a nie prírodné podmienky. Čím lepší výbrus, tým je, samozrejme, aj vyššia cena. Brúsenie diamantov možno pokladať za vedu aj umenie zároveň. Najdokonalejší výbrus, ktorý možno prácou na diamante dosiahnuť, je výbrus briliantový. Kompletný briliantový- u nás najčastejší. Medzi ďalšie populárne výbrusy patrí smaragdový, oválny, srdce, princess, markíza a mnoho iných.
- Carat – Váha
Pod týmto číselným údajom sa skrýva informácia o hmotnosti diamantu, udávaná v jednotke ct (karát). Jeden karát je 200 miligramov. Diamant je možné merať aj v prípade, že jeho hmotnosť je nižšia, ako jeden karát. Vtedy sa táto hodnota rozdeľuje na tzv. "body" (points), pričom jeden takýto "bod" predstavuje jednu stotinu karátu a vyjadruje sa s presnosťou na dve desatinné miesta (napr 0,25ct).
Rubín
Rubín je jednou z odrôd minerálu nazývaným korund, ktorý zahŕňa aj zafír. V najčistejšej forme je korund bezfarebný, avšak stopové prvky, ktoré sa stanú súčasťou kryštálovej štruktúry minerálu, majú za následok aj zmenu farby a práve chróm je zodpovedný za krásnu červenú farbu, ktorá sa pohybuje v spektrách od oranžovo-červenej až po purpurovú. Samozrejme platí, že čím je obsah chrómu vyšší, tým nápaditejšia bude červená farba.
Rubín je taktiež jeden z historicky najvýznamnejších kameňov vôbec, len v samotnej biblii sa spomína štyrikrát v spojení s vlastnosťami ako sú múdrosť a krása. V Indii ho nazývali aj kráľom drahých kameňov. Svoju popularitu si zachoval aj so zrodom západného sveta, kedy sa z neho stal jeden z najvyhľadávanejších klenotov európskej kráľovskej rodiny.
Smaragd
Smaragd je zelená až modrozelená odroda berylu, minerálneho druhu, ktorý zahŕňa aj akvamarín, ako aj beryly v iných farbách. Odborníci na drahokamy sa líšia v stupni zelenej, vďaka ktorému je jeden kameň smaragdový a druhý zelený beryl. Bez ohľadu na jeho predpokladané mystické vlastnosti bol tento drahokam už dlho považovaný za špičkový klenot.
Smaragdy sú známe svojimi nedostatkami. Bezchybné kamene sú veľmi zriedkavé. Hoci kolumbijské smaragdy sú tradične najkvalitnejšie smaragdy s najjemnejšou zelenou farbou, nový zdroj smaragdov zo Zambie produkuje sýtozelené smaragdy s menším počtom nedostatkov.
Zafír
Modrý zafír patrí k minerálnemu druhu korundu. Bezfarebný korund je viac menej zriedkavý, pretože väčšina obsahuje aspoň stopové prvky titánu alebo železa, čo spôsobuje jeho modré zafarbenie. Chróm zasa sfarbí zafír do ružova. Rodina korundov okrem modrého zafíru a rubínu zahŕňa aj takzvané „efektné zafíry“. Prichádzajú vo fialových, zelených, žltých, oranžových, ružových, fialových odtieňoch. Existujú tiež „čiastočne farebné“ zafíry, ktoré hrajú kombináciami rôznych farieb. Zafíry môžu byť dokonca sivé, čierne alebo hnedé.
Polodrahokamy
Ametyst
Ametyst je fialová odroda kremenného minerálu. Je to drahokam, ktorý sa najčastejšie spája s fialovou farbou, aj keď existujú aj iné fialové drahokamy, ako je zafír a tanzanit. Jeho fialová farba môže byť studená a modrastá, alebo červenkastá fialová, ktorá sa niekedy označuje ako „malina“.
Fialová farba ametystu sa môže pohybovať od svetlej fialovej, po hlbokú, intenzívnu kráľovskú fialovú. Ametyst tiež bežne vykazuje to, čo sa nazýva farebné zónovanie, ktoré v prípade ametystu zvyčajne pozostáva z hranatých zón tmavej až svetlejšej farby.
Topás
Topás je alochromatický, čo znamená, že jeho farbu spôsobujú skôr nečistoty alebo defekty v jeho kryštálovej štruktúre, než prvok jeho základného chemického zloženia. Prvok chróm spôsobuje prirodzené ružové, červené a fialové sfarbenie. Nedokonalosti na atómovej úrovni v kryštálovej štruktúre môžu spôsobiť žltú, hnedú a modrú farbu. Hnedá je bežná topásová farba a drahokam sa niekedy mylne nazýva „dymový kremeň“. Bezfarebný topás sa vyskytuje veľmi často sa upravuje tak, aby získal modrú farbu.
Peridot
Peridot je drahokamová odroda minerálu olivínu. Jeho chemické zloženie zahŕňa železo a horčík a železo je príčinou jeho atraktívnych žlto-zelených farieb. Drahokam sa často vyskytuje vo vulkanických horninách nazývaných bazalty, ktoré sú bohaté na tieto dva prvky. V minulosti sa najčastejšie zamieňal so smaragdom a doteraz je možné, že slávne opisované šperky z minulosti nemuseli byť skutočne drahokamy, ale peridoty.
Citrín
Citrín je priehľadná, svetložltá až hnedo-oranžová odroda kremeňa a v prírode je zriedkavý. V časoch pred modernou gemológiou bola jeho žltohnedá farba zamieňaná s topásom. Atraktívna farba citrínu, plus odolnosť a cenová dostupnosť, ktorú zdieľa s väčšinou ostatných kremeňov, z neho robí najpredávanejší žlto-oranžový drahokam. Je to skvelá alternatíva nielen pre topás, ale aj pre žltý zafír. Keďže prírodný citrín je vzácny, väčšina citrínu na trhu je výsledkom tepelnej úpravy.
Akvamarín
Akvamarín je zeleno-modrá až modrá odroda minerálu berylu. (Smaragd je zelená až modrozelená odroda toho istého minerálu.) Jeho farba je zvyčajne svetlá, pastelovo- zelenkastá modrá. Akvamarín evokuje čistotu krištáľovo modrých vôd a pocit pokoja, ktorý more prináša. Duchovne je akvamarín spojený s dôverou a opustením.
V dávnych dobách sa verilo, že akvamarín je pokladom morských panien. Námorníci používali kameň ako talizman, ktorý prinášal šťastie na otvorených vodách. Drahokam sa používal aj ako symbol ochrany a nebojácnosti.
Granát
Granát je jedným z najbežnejších a najrozšírenejších polodrahokamov, ktorý sa nachádza v metamorfovaných horninách (čo sú horniny zmenené teplom a tlakom) na každom kontinente. Ale nie všetky granáty sú také bohaté ako červené. Zelený granát, tsavorit, sa tiež vyskytuje v metamorfovaných horninách, ale je vzácnejší, pretože potrebuje nezvyčajnú chémiu hornín a špeciálne podmienky na vytvorenie.
Všetky granáty majú v podstate rovnakú kryštálovú štruktúru, líšia sa však chemickým zložením. Existuje viac ako dvadsať kategórií granátov, ktoré sa nazývajú druhy, ale iba päť je komerčne dôležitých ako polodrahokamy.
Morganit
Morganit je vzácnou odrodou berylu, známy od roku 1911. Názov dostal podľa amerického zberateľa P. Morgana. Jeho farba je ružová, od krásne priehľadných kameňov až po nepriehľadné, cez striebristo ružovú, broskyňovú. Tmavé ružové kamene bývajú chybne označené ako bixbit, ktorý je však skôr červený.
Tanzanit
Tanzanit je fialovo-modrá odroda minerálu zoisit. Komerčne sa ťaží iba v jednej oblasti sveta, v pohorí Merelani v Tanzánii, odkiaľ dostal svoje meno. Vzhľad je výrazne ovplyvnený jeho pleochroizmom, čo je schopnosť drahokamu vykazovať rôzne farby pri pohľade z rôznych smerov. Dnes je väčšina drahokamov tepelne spracovaná, čo odstraňuje alebo redukuje žltozelenú alebo hnedastú pleochroickú farbu, čím sa maximalizuje modrá a fialová.
Zirkón
Zirkón niektorí gemológovia klasifikujú zirkóny do troch typov – vysoké, stredné a nízke. Klasifikácia zirkónu závisí od jeho vlastností, ktoré priamo súvisia s množstvom poškodenia spôsobeného žiarením na jeho kryštálovej štruktúre.
Vysoké alebo normálne zirkóny majú plné kryštálové štruktúry s malým alebo žiadnym poškodením rádioaktívnymi prvkami. V dôsledku toho majú normálne fyzikálne a optické vlastnosti spojené s minerálom. Prakticky všetky zirkóny používané v šperkoch sú vysokého typu.
Bezfarebný zirkón je dobre známy pre svoj lesk a záblesky viacfarebného svetla, nazývaného oheň. Tieto dve vlastnosti zirkónu sú dostatočne blízke vlastnostiam diamantu na to, aby predstavovali stáročné zmätky medzi týmito dvoma drahokamami.